O živote…

   Otázka: Iba prednedávnom som sa dostal k Biblii, …no a bol som šokovaný, koľko sa tam nachádza násilia. Nedokážem to pochopiť a bol by som rád, keby mi to niekto objasnil.

   Odpoveď: Na problematiku násilia v Biblii i na Bibliu, ako takú, sa je nevyhnutne potrebné pozerať v historickom kontexte, v ktorom bola napísaná.

   Židovský povolaný národ získal svoju povolanosť preto, lebo dokázal nadviazať na zlatú niť veľkého poznania o jestvovaní jediného, neviditeľného a vše vládneho Tvorcu. Na základe Mojžišovej zmluvy s Bohom sa potom stal tento národ povolaný k poslaniu učiť svet o Tvorcovi a jeho Zákonoch.

   V akom stave vývoja sa však práve vtedy nachádzala ľudská civilizácia? Akú výšku humanizmu a ľudskosti dosahovala?

   V týchto dávnych dobách bolo úplne normálnym javom otrokárstvo. Na otroka, čiže ľudskú bytosť, sa pozeralo, ako na trochu inteligentnejšie, domáce zviera a tak sa s ním aj zaobchádzalo.

   V prípade vyhrotených situácií, napríklad vojnových ťažení, konfliktov a podobne, bolo všetko ešte omnoho horšie. Stačí nám iba trošku popátrať v histórii, alebo si hoci len prezrieť niektoré egyptské, či sumerské reliéfy, zobrazujúce víťazné vojnové výpravy a krutý osud porazených, ktorí boli vraždení a mrzačení najrozličnejším spôsobom. Odvlečenie do otroctva bolo v podstate tým najmiernejším trestom.

   No a v spomínanej, vyslovene surovej dobe, odzrkadľujúcej vtedajšiu vnútornú zrelosť väčšiny obyvateľstva našej planéty, sa dopracoval istý malý národ k poznaniu o jestvovaní jediného Stvoriteľa. Toto poznanie však bolo niečím nesmierne cenným, pretože iba ono jediné mohlo v ďalšom, postupnom vývoji, kultivovať a posúvať celú ľudskú civilizáciu čoraz vyššie, smerom k ľudskosti a humanizmu.

   Avšak takmer na úsvite dejín bolo toto poznanie iba malou, blikotavou iskričkou nádeje do budúcnosti, ktorú bolo treba práve pre jej krehkosť všemožne chrániť. No a ochrana a hájenie pravého poznania sa nemohlo diať inak, ako v kontexte doby, v ktorej ľudia žili. Doby, v ktorej víťazi vojnových ťažení neváhali vyvraždiť a zotročiť hoci aj celé národy.

   Ak teda chcel nejaký národ uhájiť svoju existenciu, nemal v podstate inú možnosť, ako na krutosť reagovať rovnakou krutosťou. No a práve v tomto historickom kontexte môžeme nájsť veľmi jednoduchý dôvod, prečo sa v Biblii a zvlášť v Starom zákone nachádza toľko násilia. V tejto dobe sa v podstate nedalo konať inak, pretože násilie bolo podmienkou prežitia, ako jednotlivcov, tak i celých národov.

   Vývoj však pokračoval ďalej a zo Svetla vyvstala nutnosť sprostredkovať ľuďom nové, rozšírené Poznanie, ktoré malo posunúť doterajšiu kvalitu medziľudských vzťahov na omnoho vyššiu úroveň. No a práve z tohto dôvodu sa v povolanom národe narodil Mesiáš a svojim učením ukázal svetu nový smer, ktorým by mali ľudia kráčať a ďalej dozrievať. Zmienený, nový smer, bol postavený na princípe lásky k blížnemu, ako k sebe samému. Išlo teda o niečo prevratného, niečo, čo malo a mohlo výrazným spôsobom posunúť ľudstvo vpred, na jeho ceste k plnej zrelosti, harmónii a dokonalosti.

   Žiaľ, dozrievanie ľudstva však nešlo tým tempom a tými cestami, akými ísť malo a už za čias života Mesiáša, pred 2000 rokmi, bol zo Svetla pozorovaný značný sklz v jeho vnútornej zrelosti a kultivovanosti. Ježiš videl a bolestne vnímal túto, za prirodzeným vývojom ďaleko zaostávajúcu, vnútornú zrelosť ľudí, z ktorých ani tí najbližší, jeho vlastní učeníci, neboli neraz schopní správne chápať mnohé, čo im hovoril. To bol hlavný dôvod, prečo nemohol ľuďom sprostredkovať úplne všetko, čo prinášal, čiže celú a plnú Pravdu. Na základe ich vtedajšej, vnútornej zrelosti im totiž mohol darovať iba toľko, koľko boli schopní pochopiť. Zvestovanie úplnej Pravdy sa teda žiaľ, oddialilo na neskôr, pretože toto vyžadovalo zodpovedajúcu pôdu pre prijatie, spočívajúcu v primeranej miere zrelosti a pripravenosti ľudstva. V evanjeliu Jána, 16 – 12 je zaznamenané: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej pravdy …“

   On, čiže osoba v hmotnom tele, ktorá zavŕši poslanie Mesiáša a sprostredkuje ľuďom, v zodpovedajúcom čase, úplnú a bezmedzerovitú Pravdu o živote a o stvorení.

   Je teda celkom logické, že k tomu nemohlo dôjsť 40 dní po smrti Pána Ježiša, keď na jeho učeníkov zostúpil Duch Svätý. Tento akt zoslania Ducha Svätého bol sprostredkovaním sily zo Svetla, pomocou ktorej sa stali učeníci schopní plniť svoje veľké poslanie – hlásanie Slova Pravdy.

   Ono spomínané zoslanie Ducha Pravdy, ktorý má uviesť ľudstvo do plnej Pravdy tým však nebolo a nemohlo byť naplnené. Toto splnenie totiž zostalo vyhradené omnoho neskoršej dobe. Dobe, v ktorej ho ľudstvo bude schopné pochopiť.

   Prostredníctvom Ježišom oznámeného, nového, veľkého Zvestovania sa má teda dostať ľudskej civilizácii posledného, významného a záverečného impulzu na jej ceste k plnej duchovnej zrelosti, ktorej viditeľným dôkazom a zavŕšením má byť vybudovanie ríše pokoja a mieru na zemi. Je ale nesmiernou tragédiou celého kresťanstva, že spomínaného, veľkého Zvestovateľa vôbec neočakáva a nie je na jeho Posolstvo pripravené.

   Ale vráťme sa späť k problematike násilia v Biblii. Z hľadiska všetkých, vyššie uvedených faktov a súvislostí je potrebné si uvedomiť, že na Bibliu, ako takú, sa nemožno pozerať, ako na niečo nemenné, uzavreté a dokonalé. Áno, nepochybne, v Biblii bolo ľuďom sprostredkované poznanie Pravdy, avšak vždy iba na úrovni jeho momentálnej duchovnej zrelosti. To znamená, že pred 4000 rokmi, čiže v Starom zákone, išlo o taký spôsob a formu zvestovania Pravdy, v ktorej ju boli ľudia, žijúci v tomto období, schopní chápať a rozumieť.

   Pred 2000 rokmi, prostredníctvom pôsobenia Ježiša Krista, nám bola opätovne darovaná presne tá istá Pravda, avšak svojou formou a obsahom primerane prispôsobená chápavosti ľudí vtedajšej doby.

   Ale keďže vtedy ešte nebolo možné sprostredkovať celú a úplnú Pravdu, pretože to zrelosť ľudí nedovoľovala, Pán Ježiš zasľúbil posledné, veľké zjavenie, prostredníctvom osoby Ducha Pravdy, ktorý mal prísť v dobe, kedy už ľudia zodpovedajúcim spôsobom dozrejú a budú ju schopní chápať.

   U každého uvažujúceho a mysliaceho človeka 21. storočia, skúmajúceho Bibliu, nevyhnutne vyvstáva oprávnená otázka, prečo sa v tomto, podľa ľudských názorov „svätom spise“, nachádza toľko krutosti a násilia. Uspokojivá odpoveď spočíva iba v pochopení obrovského rozdielu vo vnútornej zrelosti ľudí dneška a ľudí spred 4000 rokov, ktorým boli slová Starého zákona adresované. Samotná Pravda však vždy zostáva tá istá, nemenná a dokonalá. To, čo sa mení, sú iba jej formy, zodpovedajúce chápavosti ľudí tej ktorej doby.